Boh existuje. Stretol som ho

Švajčiar Alain Voirol je ženatý, má 7 detí, pracuje v armáde ako elektroinžinier. S Opus Dei sa stretol, keď vyučoval na technickej škole na Pobreží Slonoviny. Rozpráva o tom, ako jeho príslušnosť k prelatúre ovplyvnila celý jeho život.

Osobné svedectvá
Opus Dei - Boh existuje. Stretol som ho

Ako ste sa zoznámili s Opus Dei?

Ako hovorí André Frossard: ,,Boh existuje: stretol som ho“...vďaka Opus Dei! Každý je povolaný k tomu, aby sa s Ním stretol. Pre mňa to znamená uprostred sveta, v mojej práci, v Abidžane, kde sa začalo toto nádherné dobrodružstvo. Pozvánka na nástenke v technickej škole, kde som vyučoval, ponúkala kurz kresťanskej viery. Ako všetky kurzy, ktoré ponúka Opus Dei, aj tento bol vynikajúci. Starostlivo štrukturovaný a racionálny, nehral na emócie, ale apeloval na intelekt. Bolo to vedecky racionálne!

Emócie prichádzajú neskôr, vo vašej modlitbe, vo vašom osobnom rozhovore s Bohom.

Čo sa zmenilo vo vašom živote vďaka vašej príslušnosti k Opus Dei?

Nič! Naďalej som naplno, na 100 percent zaangažovaný v tých istých činnostiach ako predtým: práca, služba v armáde, moja rodina, záľuby. Ale hlboko vo vnútri sa zmenilo všetko. Keďže ma v detstve hlboko poznačil rozvod mojich rodičov, teraz som bol schopný prekonať túto traumu a dokonca ďakovať Bohu za tú skúšku, ktorá mi otvorila oči. A teraz som tu, po tridsiatich rokoch, s veľkou rodinou, nádhernými deťmi, a ešte aj vnúčatami! Pochopenie manželstva tak, ako si ho želá Boh, nás napĺňa veľkou radosťou. Veľmi nás tiež obohatili vzdelávacie kurzy, na ktorých sme sa zúčastnili s ďalšími pármi. Aj toto je Opus Dei – učiť sa, modliť sa, šíriť radosť, kdekoľvek sa nachádzate.

Ako posväcujete svoju prácu?

Každý Švajčiar vie, ako dobre pracovať. Vie pracovať svedomito, efektívne, rýchlo. Ale často sa zdá, ako keby tie vlastnosti vychádzali naprázdno. Ako kresťania pridávame k tomu úctu, dobrú náladu, pozitívny prístup, pochopenie...lásku! Myslím, že posväcovanie práce znamená klásť človeka na prvé miesto. Ale to ešte nie je všetko! Priateľ, s ktorým som sa rozprával o zastavení na červené svetlo, bezprostredne zareagoval: ,,a čo takto žlté svetlo“? Takže klásť človeka na prvé miesto je veľmi dobré, ale oveľa lepšie je klásť na prvé miesto Boha.