,,Buďte ochotní ísť proti prúdu“, hovorí prelát mladým britským katolíkom

Toto si vyžaduje pevné presvedčenie a dobrú znalosť svojej viery.

Od Preláta

Počas ďalšieho intenzívneho programu návštevy Londýna sa prelát Opus Dei, Monsignor Fernando Ocáriz, stretol s mnohými ľuďmi, v rámci tejto pastoračnej návštevy Británie.

Počas návštevy, ktorá sa začala vo štvrtok a skončila v nedeľu, sa prelát stretol s početnými skupinami veriacich prelatúry, ako aj s ďalšou, ešte väčšou skupinou ľudí, ktorí sa podieľajú na jej apoštolských aktivitách v Británii.

Dopoludňajšie stretnutie s riaditeľmi Opus Dei sa týkalo viacerých záležitostí, medzi ktorými bola aj pomoc ľuďom v dôchodkovom veku, aby sa cítili užitoční a dokázali zvládať tempo londýnskeho života.

Počas dvoch stretnutí so skupinami mladých ľudí pôsobil Otec obzvlášť uvoľneným dojmom.

Vyzval mladých ľudí, aby si kládli otázky: ,,Kto je Ježiš Kristus pre mňa?“ a tiež: ,,Kto som ja pre Krista?“ Tá druhá otázka, ako povedal prelát, ich bude viesť k tomu, aby sa zamýšľali nad Kristovou láskou k nim, a následne ich privedie aj k ďalšej otázke: ,,Čo mám ja urobiť pre Ježiša Krista?“

Fotogaléria

Otec tiež zdôraznil veľkosť a hodnotu priateľstva v časoch, keď sa zdá byť stále ťažšie vytvárať silné priateľské zväzky. Povedal, že ľudia si dnes vytvárajú okolo seba ,,kôru individualizmu“, ktorú musíme prelomiť. Niektorí zaujímajú defenzívne postoje a bránia sa vytváraniu priateľských zväzkov. Keď prejavíme o nich skutočný záujem, približujeme sa im prostredníctvom lásky a modlitby za nich.

Keď hovoril o mladom mužovi, ktorý má agresívnu formu rakoviny, venoval sa téme tajomstva utrpenia. ,,Len keď sa pozeráme na Kristov kríž, ktorý dal svoj život za každého jedného z nás,“ povedal prelát, ,,môžeme v tom začať nachádzať nejaký zmysel.“ Utrpenie nemá žiadne ľudské vysvetlenie. Otázka ani tak nestojí ,,prečo existuje utrpenie“, ako skôr ,,prečo Kristus trpel tak veľa za nás?“ Utrpenie môže byť dokonca znamením Božej lásky a dôvery k nám, a nemali by sme ho vnímať ako kliatbu či trest.

Na otázku ako rozlišovať svoje povolanie Otec odpovedal, že to nie je len záležitosť prosby o svetlo, ale aj prosby o silu chcieť to povolanie, lebo niekedy práve chýba túžba žiť ho.

Svojich mladých poslucháčov vyzval, aby boli ochotní ísť proti prúdu. Ale na to, povedal, potrebujú pevné presvedčenie ako aj dobré poznanie svojej viery. Autentická viera sa vždy snaží lepšie spoznávať a chápať, napríklad štúdiom toho, čo veríme o Vtelení Krista. Človek sa potom musí snažiť odovzdávať vieru iným, ale toto si tiež vyžaduje úsilie o rast v ľudských a nadprirodzených cnostiach, mať dostatočne pevnú osobnosť, ktorú neovplyvní okolité prostredie.

Citoval tiež myšlienku, že nikdy skutočne nepoznáme pravdu, pokiaľ pravda nevstúpi do nášho života. Pravda sa musí dotknúť našej hlavy, srdca vôle.

Prelát sa ďalej stretol s manželským pármi, v centrách Ashwell House a Netherhall, kde odpovedal na otázky týkajúce sa lásky a úcty k ľuďom z iných krajín, ako aj otázku ako podporiť katolíckych učiteľov. Všetkých vyzval, aby si prehĺbili eucharistickú nábožnosť, aby mali veľa priateľov vo všetkých konfesiách, aj tých bez konfesie, aby rešpektovali ich povolanie. A pri každom stretnutí vyzýval prítomných, aby sa veľa modlili za pápeža Františka.

V celom tom nabitom programe si Otec tiež našiel čas na návštevu školy Lakefield Hospitality College, ako aj farnosti svätého Tomáša Mora vo štvrti Swiss Cottage, o ktorú sa starajú kňazi z Opus Dei.