Guadalupe Ortiz de Landázuri vyhlásená za ctihodnú

Pápež František dnes splnomocnil Kongregáciu pre kauzu svätých, aby vydala dekrét k 12 kauzám kanonizácie. Medzi nimi aj dekrét, vyhlasujúci hrdinské čnosti Guadalupe Ortiz de Landázuri (1916 – 1975), veriacej Opus Dei.

Guadalupe Ortiz de Landázuri
Opus Dei - Guadalupe Ortiz de Landázuri vyhlásená za ctihodnú

Keď sa prelát Opus Dei, Monsignor Fernando Ocáriz, dozvedel túto správu, vyhlásil: ,,Tak ako zdôrazňuje pápež František, svätí sú tým najkrajším obrazom Cirkvi. Tieto nové dekréty sú preto dôvodom na hlbokú vďačnosť Bohu, ktorý je studnicou všetkej svätosti. Pôsobí v dušiach mnohých žien a mužov našich čias a dáva nám tieto príklady ako svetlo a podporu pre náš život.“

Monsignor Ocáriz ďalej pripomenul, že ,,každá kauza kanonizácie nám pomáha objavovať Božiu lásku a radosť kresťanského života. Radosť je ústredným prvkom života Guadalupe. Vyžarovala kresťanskú radosť v každej oblasti svojho života, vrátane jej profesionálneho pôsobenia v odbore chémie, starala sa o povinnosti v domácnosti, a učila v rámci svojej extenzívnej a intenzívnej apoštolskej práce v Španielsku, Mexiku a Taliansku. Jej vzor nám pripomína, že keď nás Boh povoláva k svätosti, aj tie najbežnejšie každodenné skutočnosti nadobúdajú široký a nádherný horizont, pomkýnajú nás, aby sme mnohých ľudí privádzali k šťastiu, ktoré plynie zo spojenia s Bohom.“

Prelát na záver povedal: ,,Prosím Boha, aby nám jej príklad pomáhal nasledovať cestu kresťanského života, šíriť pokoj a radosť ľuďom v našej blízkosti.“

Postulátor kauzy Guadalupe, otec Antonio Rodriguez de Rivera, v jednom rozhovore opisuje Guadalupe, ako ,,ženu zamilovanú do Boha, plnú viery a nádeje, ktorá svojou prácou a optimizmom pomáhala druhým v ich duchovných a materiálnych potrebách. Každému bola zrejmá tá radosť, ktorá prenikala do všetkých jej činností, dokonca aj v tých najnáročnejších situáciách.

Krátky životopis (ďalší životopis tu)

Narodila sa v Madride v roku 1916, na sviatok Panny Márie Guadalupskej. Študovala chémiu na Centrálnej univerzite v Madride a bola jednou z piatich žien, ktoré vtedy ukončili štúdium. Počas Španielskej občianskej vojny bola veľkou oporou pre svojho otca, dôstojníka, ktorého čakala poprava. Od prvej chvíle odpustila tým, ktorí boli zodpovední za smrť jej otca. Po vojne dokončila univerzitné štúdium a vyučovala fyziku a chémiu na Irish School a Liceo Francés v Madride.

Začiatkom roku 1944 sa prostredníctvom priateľky zoznámila so zakladateľom Opus Dei, svätým Josemaríom Escrivá, ktorý ju učil, že profesionála práca a každodenný život môžu byť miestom stretnutia sa s Kristom. Neskôr sa vyjadrila: ,, Zreteľne som vnímala, že Boh hovorí ku mne prostredníctvom tohto kňaza.“ V tom istom roku vstúpila do Opus Dei.

Od tej chvíle sa Guadalupe bezpodmienečne oddala úsiliu o svätosť a povzbudzovaniu ľudí, aby sa približovali k Bohu. V Madride a Bilbau sa osobitne venovala kresťanskej formácii mladých ľudí.

Od roku 1950 do roku 1956 žila v Mexiku, kde pomáhala v začiatkoch apoštolskej práce Opus Dei. Na toto dobrodružstvo sa podujala s veľkodušnosťou a silnou vierou. Tí, ktorí ju poznali, zdôrazňovali, že na prvom mieste mala plnenie Božej vôle a službu iným ľuďom. Povzbudení príkladom Guadalupe sa jej priatelia rozhodli prispieť k vzniku aktivít ľudského a kresťanského rozvoja, vrátane centra v štáte Morelos, kde sa miestni farmári mohli zúčastňovať na kurzoch pre zlepšenie svojej kvalifikácie.

V roku 1956 sa presťahovala do Ríma, kde pomáhala svätému Josamaríovi v správe Opus Dei. Po dvoch rokoch sa kvôli zdravotným dôvodom vrátila do Španielska, kde sa znovu začala venovať učeniu a vedeckému výskumu. Dokončila doktorandskú prácu v chémii na výbornú a stala sa jednou z priekopníčok Centra pre štúdium a výskum úloh spojených s vedením domácnosti. Neskôr obdržala medailu od Medzinárodného výboru Rayonne et des Fibres Synthétiques, za výskumný projekt o textilných vláknach. Súčasne pokračovala v úlohách kresťanskej formácie, poskytovanej prostredníctvom Opus Dei. Vo všetkých jej činnostiach sa prejavovala horlivosť prehlbovať lásku k Bohu prostredníctvom svojej práce, priateľstva a príkladu radosti.

Po dlhom zápase so srdcovou chorobou v roku 1975 zomrela v Pamplone, v povesti svätosti, na sviatok Pannny Márie Karmelskej. Dožila sa 59 rokov.


Od tej chvíle sa začala šíriť súkromná zbožnosť ku Guadalupe. Podľa vyjadrenia postulátora kauzy, ľudia, ktorí sa modlili za jej príhovor, obdržali široké spektrum vyslyšania svojich modlitieb, ako boli uzdravenie, záležitosti týkajúce sa tehotenstva a pôrodu, nájdenie práce, rovnováha medzi prácou a rodinou, vyriešenie finančných problémov, zmierenie medzi rodinnými príslušníkmi, priblíženie priateľov a kolegov k Bohu.

Priebeh kauzy kanonizácie

Kanonický proces o živote, čnostiach a povesti svätosti Guadalupe sa začal v Madride, 18. novembra 2001 a ukončil 18. marca 2005. Tribunál vypočul 32 svedkov v Madride a 22 svedkov Mexico City.

17. februára 2006 vydala Kongregácia pre kauzy svätch dekrét o platnosti procesu a 4. augusta 2009 Positio o živote a čnostiach Guadalupe.

7. júna 2016 kongres teologických konzultorov vydal pozitívnu odpoveď na otázku o hrdinských čnostiach Guadalupe Ortiz de Landázuri. 2. mája 2017 riadne zasadnutie kardinálov a biskupov vydalo totožné rozhodnutie.

4. mája 2017 pápež František obdržala od kardinála Angela Amata, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, podrobnú správu o jednotlivých fázach kauzy, ratifikovanú hlasovaním Kongregácie pre kauzy svätých, a autorizoval vydanie dekrétu, ktorým sa služobníčka Božia, Guadalupe Ortiz de Landázuri, vyhlasuje za ctihodnú.