Pastoračná cesta do Francúzska: ,,Radostní v nádeji“

Od 1. augusta do 5. augusta uskutočnil prelát Opus Dei, Monsignor Fernando Ocáriz, krátku pastoračnú návštevu vo Francúzsku, kde mal príležitosť stretnúť sa s mnohými veriacimi prelatúry a priateľmi. Vídeo je k dispozícií slovenskými titulkami.

Od Preláta

2. augusta

,,Keď som sa dozvedela, že Otec príde na návštevu Francúzka, zmenila som svoje dovolenkové plány“, hovorí Sophia, ktorá má 31 rokov. Podobne ako ona, aj mnohí ďalší ľudia mali príležitosť byť s prelátom Opus Dei počas jeho štvordňovej návštevy Francúzka. Mnohí ho berú tak trošku ako ,,Francúza“, keďže sa narodil v hlavnom meste tejto krajiny.

Prvé stretnutie s veriacimi Opus Dei sa uskutočnilo len niekoľko hodín po jeho príchode, 1. augusta. Hlavným dôvodom tejto cesty, ako povedal prelát, je ,,povzbudiť všetkých, aby boli verní Kristovi, a aby boli vždy radostní.“

Utrpenie je kompatibilné s radosťou

V stredu dopoludnia odcestoval do Fontneuve, centra Opus Dei v Neuilly, ktoré poskytuje duchovné a kultúrne aktivity pre mladé ženy.

Monsignor Ocáriz v úvode sumarizoval posolstvo, ktoré chce odovzdať počas týchto dní: ,,Kresťania sú povolaní k radosti, k dobrej nálade a k šíreniu pokoja. Prečo? Lebo sú milovanými Božími deťmi.“

Keď hovoril o ťažkostiach, ktorým každý človek v živote čelí, povedal: ,,Niekedy prichádza utrpenia a možno aj plačeme...Ale byť smutný? To nie!“ Citujúc slová sv. Josemaríu, pripomenul prítomným, že môžeme mať v sebe radosť aj v ťažkých chvíľach, s pomocou modlitby.

Prečo by sme mali prosiť o niečo, keď Boh pozná všetky naše potreby

Marie, stredoškolská učiteľka, sa spýtala, aký zmysel má prosiť o niečo ,,Boha, ktorý pozná všetky naše potreby, a to oveľa lepšie ako ja sama.“ ,,Na prvom mieste“, odpovedal prelát, ,,preto, lebo Ježiš nám povedal, že máme prosiť.“ A tiež preto, ,,lebo v modlitbe otvárame svoju dušu Bohu a prejavujeme tým, že sme ochotní prijať jeho vôľu.“ Stretnutie trvalo 45 minút a skončilo sa modlitbou Anjel Pána.

Sila priateľstva

Na stretnutí v Garnelles, v centre v blízkosti rieky Seiny, Augustin, ktorý študuje filozofiu, povedal, že niekedy je zložité viesť dialóg s ľuďmi, ktorí uviazli v ,,uzavretom racionalistickom prostredí, kde nie je žiadny priestor pre vieru“. Prelát poukázal na nekoherentnosť dôverovania len rozumovému úsudku, a ,,relativizovania“ akejkoľvek viery, čo by mohol byť východiskový bod pre začiatok dialógu.

V každom prípade, dodal, najlepšou cestou sprevádzania ľudí k pravde je a vždy bude cesta priateľstva.“



3. augusta

Vo štvrtok navštívil Monsignor Fernando Ocáriz Couvrelles Retreat Center v blízkosti Paríža, kam docestoval krátko predpoludním. Stretol sa tam s veriacimi Opus Dei, ktorí tam trávili svoj kurz kresťanskej formácie. Okrem Francúzov sa ho zúčastnila aj skupina študentov z Filipín, Blízkeho východu, Talianska a Španielska. Niektorí z nich mu porozprávali o rôznych iniciatívach, na ktorých sa podieľajú vo svojej krajine: napríklad sociálny projekt v Lotyšsku, univerzitné letné kurzy vo Francúzsku, humanitárna pomoc v Jordánsku, duchovné cvičenia na Reunione, ostrove v Indickom oceáne, východne od Madagaskaru, atď.

Zostať mladým, napodobňovaním Krista

Prelát Opus Dei sa stretol s mladými ľuďmi, ktorým povedal: ,,S Kristom ako vzorom, budete vždy mladí, aj keď vám budú roky pribúdať. Ale musíme odovzdať všetko do Pánových rúk a znovu vyvíjať naše každodenné úsilie.

Monsignor Ocáriz im pripomenul význam účinnosti spoločenstva svätých, vďaka ktorému si vždy môžeme navzájom pomáhať. ,,Nikdy nie sme osamotení: každý náš skutok, každá modlitba, má dopad na život ostatných.“

Dôraz na slobodu

Podobne ako pri predchádzajúcich stretnutiach s veriacimi Opus Dei, aj tu prelát podčiarkol význam kresťanskej radosti. Hovoril tiež zoširoka o slobode a poukázal na lásku ako kľúč k slobode: ,,Keď milujeme, robíme veci slobodne. Pravým úkonom slobody je láska.“ A tak ,,môžeme slobodne Boha milovať, keď si vykonávame svoje povinnosti.“

Strom gingko, symbol kontinuity

Po tomto stretnutí zasadil prelát v záhrade strom ginkgo. Jeho dvaja predchodcovia tiež zasadili takéto stromy pri svojich návštevách Couvrelles: blahoslavený Álvaro del Portillo v roku 1988 a biskup Javier Echevarría v roku 2011. Ginkgo je symbolom trvácej kontinuity.


4. augusta

4. augusta popoludní navštívil prelát Opus Dei kaplnku zázračnej medaily. Stretol sa tam so sestričkami dobročinnej lásky, ktoré privítali veriacich a šli na druhé poschodie kaplnky modliť sa ruženec.

Pred Pannou Máriou zázračnej medaily

V predchádzajúci deň zdieľal prelát s viacerými ľuďmi úmysly, ktoré chcel zveriť Panne Márii: za Cirkev a pápeža, za veriacich Opus Dei, za ich apoštolské iniciatívy po celom svete.

Zdôraznil tiež význam modlitby za Svätého Otca, ktorému je zverená významná úloha: ,,1. Vatikánsky koncil dal jasne najavo, že pápežovou úlohou je posilniť jednotu katolíkov. Jeho poslanie je preto veľmi náročné. Aby to mohol dosiahnuť, potrebuje našu modlitbu a vernosť.“

Pri odchode z kaplnky sa s ním stretli niektorí veriaci prelatúry a ďalší ľudia, ktorí sa prišli do kaplnky pomodliť. Monsignor Ocáriz sa každému venoval individuálne.

Vo farnosti, kde bol pokrstený

Monsignor Fernando Ocáriz tiež navštívil španielsku farnosť v Paríži, kde bol 18. novembra 1944 pokrstený. Miestny farár ho srdečne privítal. Spolu strávili istý čas v modlitbe a prelát potom navštívil aj matriku pokrstených, kde je zaznamenaný jeho krst.

Pred odchodom napísal Monsignor Ocáriz do knihy návštev tieto slová: ,,Vyjadrujem radosť nad návštevou kostol, kde som prijal sviatosť krstu, modlím sa za spoločenstvo, ktoré pokračuje v pastoračnej práci medzi Španielmi v Paríži.“


5. augusta

Počas svojho piateho dňa v Paríži sa prelát stretol s niekoľkými rodinami. Na týchto stretnutiach s Monsignorom Ocárizom dominovala rodinná atmosféra. ,,Okrem iného sme s ním hovorili o Vietname, kde žijeme a o apoštoláte, ktorý sa snažíme uskutočňovať v našej práci,“ povedala Claire, ktorá prišla na stretnutie s prelátom so svojimi rodičmi, bratmi a sestrami.

Paul prišiel na stretnutie s manželkou Benedicte a tromi deťmi: Josephine (16), Charles (12) a Philippe (10). Prelát sa im veľmi pozorne venoval. ,,Pred deviatimi rokmi sme sa rozhodli vrátiť sa do Francúzska, aby naše deti mohli navštevovať strednú školu, ktorá by poskytovala zdravú kresťanskú výchovu. Prelát mi povedal, že sv. Josemaría si želal, aby rodičia boli zdrojom týchto výchovnovzdelávacích projektov.“

Laetitia prišla s rodičmi a súrodencami. Monsignorovi Ocárizovi povedala, že začína študovať na zdravotnej škole. Prelát ju povzbudil v tom, koľkým ľuďom môže pomôcť v budúcnosti. ,,Práca zdravotnej sestry je kľúčová pre dobrú atmosféru v nemocnici,“ povedala potom jej matka. ,,Prelát jej otvoril nádherné horizonty a ona sa cítila naplnená hrdosťou na svoje profesionálne povolanie.“

V blízkosti preláta sa cítiš byť milovaný

Mnohí ľudia mali možnosť počas týchto dní zveriť sa prelátovi so svojimi osobnými zámermi. ,,Povedali sme mu o svojom konkrétnom úmysle a on sľúbil, že sa zaň bude modliť pri najbližšej svätej omši,“ povedal Paul.

,,Stretnutie s prelátom oživuje túžbu byť vždy verný Kristovi, povedal Achille, ktorý prišiel na stretnutie so svojou ženou Victoire a s deťmi. Pomohol nám uvedomiť si, aký nádherný je duch Opus Dei, mladý a aktuálny.

Marie hovorila o tom, že ,,za tých niekoľko krátkych minút sa nič osobitného neudialo: napriek tomu sme sa cítili naplnení nádejou. Myslím, že prelát vyžaruje pokoj a radosť. Keď s ním hovoríte, chcete byť lepší, viac milovať Krista. V blízkosti preláta sa cítite byť milovaný.“