Starať sa o tých, ktorí sa starali o iných

Bernadette Agna píše z Filipín o tom, ako pozvala svoje kolegyne na návštevu domova dôchodcov, ktorý spravujú Malé sestry chudobných, a ako ich táto skúsenosť obohatila.

Sociálne projekty
Opus Dei - Starať sa o tých, ktorí sa starali o iných

,,Mali by sme sprevádzať iných tak, aby sa nikto necítil vylúčený alebo opustený. Naša dobročinnosť musí byť láskavá, plná ľudského tepla.“ Sv. Josemaría Escrivá, Ísť s Kristom, 36.

Mala som už skúsenosť s tým, aké hodnoty v sebe obsahuje návšteva chorých a chudobných, z duchovných formačných aktivít v centrách Opus Dei: z Technickej školy Aniha v UP Los Baños; a potom aj neskôr, v internáte Tahilan, keď som už ako pracujúca pôsobila v Manile. Z učenia svätého Josemaríu som sa dozvedela, že chudobní, chorí a deti, sú obzvlášť blízki Bohu. Keď sa s nimi podelíme o svoj čas, dávame im možnosť pocítiť Božiu lásku, ako to zakúsil osobne aj sv. Josemaría.

Raz som sa tak zamýšľala som sa nad slovami pápeža Františka k Jubilejnému roku milosrdenstva, ktorý prebieha od 8. decembra 2015 do 20 novembra 2016, kde hovorí o tom, že toto je osobitný čas na to, aby sme ,,kontemplovali tajomstvo milosrdenstva...aby sme vstúpili do srdca Evanjelia, kde chudobní zakúšajú osobitným spôsobom Božie milosrdenstvo,“. Rozhodla som sa, že budem s priateľkami čo možno najčastejšie navštevovať chudobných.

Keďže starí ľudia mali vždy osobitné miesto v mojom srdci, rozhodla som sa, že začnem práve s nimi. So svojimi kolegyňami Ma´am Aleli, Edou a Genettou sme sa vydali do San Lorenzo Ruiz Home pre dôchodcov v Pasay City, inštitúcie spravovanej Malými sestrami chudobných.


V rámci príprav na túto návštevu napadlo mojej kolegyni vyrobiť ,,pohár lásky“ s visačkou ,,Starať sa o tých, ktorí sa starali o oných...“, aby sme tak mohli nazbierať peniaze pre našich milovaných starkých. A naozaj to v našej kancelárii aj fungovalo, kolegyne prejavovali svoju štedrosť vo finančných príspevkoch pre fyzické potreby starých ľudí.

Keď sme ich navštívili, priniesli sme im chlieb a finančnú hotovosť na pokrytie niektorých materiálnych potrieb. Veľmi živo si spomínam na chvíle, ktoré sme strávili s týmito starými ľuďmi, ktorí práve obedovali. Niektorí sa ešte vedeli najesť sami, ale iným už bolo potrebné pomáhať. Toto bolo pre nás príležitosť pomôcť im veľmi bezprostredným, priamym spôsobom. Táto pomoc, nech by bola na prvý pohľad akokoľvek malá, znamenala pre nich veľmi veľa. Hovorí sa, že ,,ich radosť sa zväčšuje, keď im venujete svoj úsmev, svoju prítomnosť, čas, talent a schopnosti.“

A naozaj, ten krátky čas strávený so starými ľuďmi sa dotkol našich sŕdc, keď sme počúvali ich životné príbehy, ako sa snažili a bojovali, aj keď to bolo v živote ťažké, ako sa usmievali, aj keď bývali osamotení. Ich bezmocnosť mi akosi pripomenula malé deti, ktoré potrebujú starostlivosť a pozornosť tých, čo sú im schopní pomôcť. Táto skúsenosť tiež zrodila v nás pocit vďačnosti sestričkám a dobrovoľníkom, ktorí sa o nich starali v tomto domove dôchodcov, pričom sa snažili im poskytnúť čo najlepšiu starostlivosť. Okrem toho sme si uvedomovali, že máme byť vďační za svoje životy, vážiť si čo máme, byť šťastní aj keď máme nedostatok, lebo nás Boh miluje, nie pre naše zásluhy, ale kvôli svojmu milosrdenstvu.

Ako to povedal pápež František mladým počas návštevy Filipín minulý rok, (potrebujeme) „sa naučiť nechať sa evanjelizovať chudobnými, tými, ktorým pomáhame, chorými, sirotami – môžu nám dať toho naozaj veľa.“ Skutočne, môžu nám toho veľa dať – zmysel pre vďačnosť, pokoj, nádej.

Bližšie informácie o domove dôchodcov San Lorenzo Ruiz Home:

http://www.lsp-sanlorenzoruiz.org/